?

Log in

forlond
18 April 2012 @ 06:57 pm
Do you still write letters to friends or family? (Actual written letters, not emails.) Does a handwritten letter mean more to you when you receive one, or do you find yourself wishing they'd typed it out so it was more legible?
 
 
forlond
20 December 2011 @ 09:13 pm
Budicek, check-out, posledne metro na Stratford, rozlucka s oyster kartou, jedlo a smer Stansted za neustaleho fantazirovania o Nat. Ehm. A aj Samovi Appleym. Ehm. Good bus ride. Na letistku prve a posledne Starbucks gingerbread latte a odchod.



Goodbye London. See you soon.
 
 
Current Location: Slovak Republic, Martin
Current Mood: calmcalm
 
 
forlond
15 December 2011 @ 12:37 am
O 8:30 som sa zobudila jemne mrtva do noveho krasneho dna v Londone.


vsehovsudy epicky denCollapse )
 
 
Current Mood: nostalgicnostalgic
Current Music: Manic Street Preachers - Always/Never | Powered by Last.fm
 
 
forlond
14 December 2011 @ 03:57 pm
So... London. Ako vobec zacat. Jednym slovom? Neda sa. Tromi? Au, whoa, hnnnnnnnnnnng.

Prve je na moju lavu novu, ktoru som si necitila este tri dni, aj ked som mala tenisky. Druhe je na Big Ben zblizka. A tretie na Molotov Jukebox.


piatkove centrum Londona = drunk people everywhereCollapse )
 
 
Current Location: Brno
Current Mood: sickhungover
 
 
forlond
30 August 2011 @ 11:46 pm
Áno, moje 30 dňové tv meme trvajúce už druhý rok ešte stále nie je pri konci.

Day 22 - Favorite series finale

Zamyslela som sa (áno, aj to viem) a zistila som, že toľko series finale aby som z nich mohla vyberať som nevidela. Buď mi seriály ešte bežia a/alebo som ich dobrovoľne prestala pozerať lebo suckujú. Žiadnym prekvapením nebude finále MASHu, dvojhodinový záverečný film, pri ktorom mi zakaždým padne niečo do oka revem aj keď som ho videla veľakrát.
Ale finále West Wing bolo blízko.

Day 23 - Most annoying character
Každý seriál má postavu, ktorej rýchly a bolestný koniec by neobťažoval, no napriek tomu sa drží ako ploštica na intráku. Jedna predsa vyniká.
ABBY GRANT v britských Survivors (2008)



Most annoying character EVER IN HISTORY OF TELEVISION. Mala by sa dať dokopy s Helom z BSG. Ultimate ship of Doom, ich deti by boli na tak vysokom moral high ground, že by sme na nich nevideli ani z ISS.
* K MASHu by som urobila aj nejaký tradičný graphic stuff, ale screencapy nie sú na nete a mne sa ich zo shitného ripu robiť nechce.
 
 
 
forlond
13 July 2011 @ 02:50 pm

Sobota, deň v znamení Beirutu, začala ranným „stalkovaním“ Niny v _FM stane a PPE koncertom na Runway stage. Odtiaľ na Hex (sama neviem, čo som tam robila) a na tráve a slniečku s jemným vetríkom sa mi podarilo na polhoďku zaspať. V sobotu akoby si všetci spomenuli, čo sú to opaľovacie krémy, ale po piatku bolo neskoro. Sledovať vypálené rôznorodé tvary od tričiek, tielok, šľapiek – na nezaplatenie, to do konca leta nevyrovnajú so zvyškom tela :D


Dixielandová kapela prebúdza návštevníkov

Druhý hlavný task dňa bol stretnúť sa s Luciou a aj sa podarilo. Popritom sme obzreli Komorný orchester Trenčín a Las Alegres Ambulancias de San Basillio de Palenque, ktorí ale vôbec neboli LAAdSBsP ale nejaká talianska kapela, ktorú manažér poslal omylom miesto nich. Vyzerali ale veľmi autenticky kolumbijsky a roztancovali rozpálený betóný Runway stage za pomoci hasičov a crowd asistentov do zvukov salsy, či čo to bolo. Od lenivého kymácania sa na začiatku po divoké vrtenie bokmi na konci. Niekedy sa tancu hovorí sex na parkete, tu by stačilo vymeniť parket za betónovú runway.

Švédske svetríkové trio Peter, Bjorn and John ma o piatej nezaujalo, miesto nich som zablúdila k Sporiteľni na Cello Colosseum, ktorí hrali Nirvánu, Hendrixa a iné klasiky na čelách.

Na hlavnom stage sa už chytal Johny Rotten (áno ten zo Sex Pistols) s Public Image Ltd. a aj keď sú to pankáči v rokoch, naštvato do publika hustili jednu skladbu za druhou. Ani neviem, čo som čakala, ale tú všemožnú zmes tvrdého rocku s punkovým nádychom a xy prímesami nie. A napodiv sa to dobre počúvalo, aj keď druhú polku zo stanu.


Ach, Zach.

foto: SITA

S Ninou sme si vyjasnili logistiku nášho stalkovania Beirutu už ráno a tak som hodinu a kúsok pred samotným koncertom išla obsadiť miesto na plote. Nina dlho nechodila (unexpected rozhovory s kapelami a Johnym) a pomaly tlačiace sa neskoršie rady začali hádzať škaredé pohľady, prečo sa rozťahujem a kde je moja imaginárna kamarátka. Nakoniec aj prišla a hneď si vybavila backstage prístup. (Ts.) A tak som na plote bola sama a môžete ma vidieť v 19. sekunde Markizíckych novín z nedeľe z Pohoda reportáže ako stojím na plote na Beirut v zelenom Peter Bishop tričku. Koncert skvelý, Zach a spol famózni a hlavne po koncerte vyšiel vedľa pri stage na plot, v ktorom bola “záhadná“ diera a tak mám podpis na Pohoda náramok. A jeho DNA, keď mi držal ruku aby sa nehýbala keď to podpisoval. Aaaaaaaaaaaaaa. Vtedy som o tom ešte nevedela, ale v tej istej grupe bola aj Elendilkina Zuzka, s ktorou som ešte nemala česť sa stretnúť naživo. Vesmír bol proti nám. Na Bažante stage sa rozkladali Portishead ale my s Ninou sme ešte squeeovali a predýchavali Zacha v _FM stane.

 


Big flying cappucino, batsignál pre Ninu

foto: fb_FM

Okolo jednej som už nevydržala, šla si nabiť mobil na ráno a pobaliť batoh. Veď budíček o pol piatej. Zobudila ma veta festivalu: „Do piče, do piče, nenávidím čierne diery na Pohode.“ Autorom je neznámy okoloidúci pri stane. Za východu slnka som pobalila stan a Pohoda skončila. Má to aj epickú cestu z letiska do Trenčína ale už sa mi nechce písať. Na požiadanie osobne prerozprávam, zahŕňa to taxikára, ktorý nevie, kde je východ a západ aj keď mu práve Slnko vychádza pred nosom.

O rok znova.

 
 
Current Mood: nostalgicnostalgic
Current Music: Beirut - St Apollonia | Powered by Last.fm
 
 
forlond
13 July 2011 @ 01:22 am

„Do you remember your first time?“ Koncert Pulp nemohol začať lepšou vetou. Bola som na Pohode. Prvý raz. A bolo úžasne.


 

Poviem vám, ísť rovno z FFka na Pohodu a reálne sprchy a posteľ nevidieť viac ako týždeň je na mňa, mestského fagana, veľa. A do toho sa nám cestou na Pohodu pokazilo auto v Trenčíne. Mobyho koncert a teda aj Lilina životná láska boli v ohrození, ale vďaka kyvadlovke sme sa na trenčianske letisko dostali necelú hodinku pred začiatkom koncertu. Na Mobyho sa pravdepodobne dotrepalo celé Slovensko a tak sme stan rozložili až pomaly v riti Paľovej, ďaleko od areálu. Za pomoci mobilov a švárnych junákov Rica a Maťa sme postavili Samov veľmi nespolupracujúci stan a utekali na Mobyho. Ako Rico neskôr poznamenal, keď sa na neho pozrieš z diaľky, vyzerá skoro ako Paľo Demitra. Demo, ehm, teda Moby odpáli štvrtkovú noc poriadnou diskotékou s najväčšími hitmi a tancoval celý stage. Ľudia za úrovňou zvukára sa sťažovali na zvuk, ale mne to po X hodinách cesty, teple a pokazenom aute a evil stane neprišlo ako veľká tragédia a dostatočne som sa vybláznila. Odtiaľ rýchly presun a B-komplexa do O2 stage, kde som si už v prvý deň festivalu odprášila kolená a potom hor sa za Ninou do rádio(aktívnej) zóny, ktorá mi počas celého B-komplexa nedočkavo smskovala.
 


Demitra Moby

foto: musicserver.cz

Noc som prespala v stane s pofidérnou statikou. O šiestej ale vyšlo slnko a o chvíľu sa stan zmenil na nechutnú saunu a driemať sa dalo len s hlavou von. Až som s láskou spomínala na 6 hodín spánku na v triede na karitatke. Tu to boli max. 2-3 hodinky.

Veľmi milo ma prekvapili 24hod priebežne zásobované potraviny s normálnymi cenami a pozor! BEZLEPKOVÝMI POTRAVINAMI. Srsly, na makovom závine som prežila celý piatok. Sobotu som zas dosiahla vrchol kulinárskej improvizácie, keď som našla v batohu konzervu morcadely ale žiadny nástroj na jedenie. Slaninové chipsy ako príloha a lyžička zároveň svoju úlohu splnili viac ako dokonale.

Anyway, back to Pohoda. Piatok začal vyvaľovaním sa v _FM stane na tuli vakoch a potom opekanie sa na Bažant stage na Janáčkovej filharmónii Ostrava. Jednoducho geniálny nápad dotiahnuť vážnu hudbu na open-air festival. Nabudúce by to chcelo jeden veľký orchestrový koncert filmovej hudby.  Po Filharmónii som trochu pobehala areál, nech vlastne vidím, čo kde je, prešli sme s Ricom okolo Billyho Barmana s Hafnerom, ktorí zneli ako tá najposlednejšia garážová kapela a to boli na hlavnom stage. Zvukár riadne zafailoval. Keďže dve hodinky spánku nestačili, šli sme na hromadnú siestu, dEUS som si vypočula zo stanu a kvôli Pohode „oživených“ Le Payaco som prespala. Nuž, priority.
 


Awesome ujo dirigent Janáčkovej filharmónie Ostrava

foto: © SITA/Jozef Jakubčo

Cenné skúsenosti z FFka ohľadom spŕch som využila aj na Pohode. Načo sa tam trepať ráno, keď tam je každý? Podvečer sa človek do 10 min dostane na rad a voda je ešte teplá (vyhrievaná slnkom). Medzitým vypadla pomarančová mobilná sieť a tak som piatkový večer strávila sama, lebo sme sa nestihli stretnúť.

V Detskom Parku bola hŕba dospelákov, neklamný znak, že mal vystúpenie kúzelník Talostan. Ak máte možnosť, choďte si týpka pozrieť, deti aj dospeláci ho žrali.

O 22:00 prišiel vrchol piatku a pre mňa aj celej Pohody, keď na to retrospektívne pozerám (sorry Zach). Koncert Pulp, kde som mala veľmi slušné miesto a mohlo byť aj lepšie keby som vyrazila skôr. Pulp si dovliekli elektroniku, obrazovky a laserovú show, ktorou naťahovali publikum v sk/en vetách. Nakoniec sme sa ale dočkali Jarvisa a spol. a skladbou „Do you remember your first time?“ to Pulp odpálili. Jarvis bol his usual self - ukecaný anglicky a prevapivo aj slovenky, recitoval nám Percy B. Shelleyho, ktorú mal výročie smrti, robil si srandu z obrovskej nafukovacej kávy (Festival of Big Flying Capuccino) a všeobecne sa na pódiu správal ako naspeedovaná čivava. Mala som pocit, že buď sa zrúbe z tých reprákov na ktoré vyskakoval alebo sa obesí vlastným mikrofónom. A aj keď vďaka tej hnusnej brade vyzerá ako bezdomovec, he still got it. Still got mad moves and charisma. Jarvis, ty prvotriedny magor, marry me.
 


Bezdomovec Jarvis

foto: musicserver.cz

Po Pulp som mokrá ako myš bežala k Imogen Heap a dotankovať zásoby. Imogen je teda tiež riadne ukecaná. Títo briti... niečo je v tej ich vode. Na ska fotríkov Madness sa mi nechcelo. V programe som ale na moje veľmi milé prekvapenie objavila, že holandskí tanečníci, ktorých som nestihla vo štvrtok – Netherlands Dans Theater II – majú aj druhé vystúpenie. Vizuálne nádherné a chlapci veru nevyzerali zle, bolo čo obzerať, povedzme si rovno. Odtiaľ som sa pobrala na poliakov Kroke. O jednej v noci konečne nabehol Pomaranč a odoslalo mi všetky smsky (najspoľahliveší spôsob komunikácie, lebo keď voláte počujete h...)

Nasledoval tradičný nočný meet v _FM stane s Ninou, Ricom a Maťom na káve a/alebo koláčiku. Odtiaľ na japonského DJa Krusha a s Ninou po jej milované zavináče (áno ryby). Na Krushovi tam jedno indivíduum pred nami predvádzalo veľmi akčné kreácie, až som sa bála, že tam niekomu slušne povedané pritankuje. Môj zombie mód sa prepol do aktívneho režimu a tak som šla spať.

Vďaka teplu som toho ale veľa nenaspala a zobudila som sa po dvoch hodinách na vítanie slnka s Lúčnicou (a zavináčmi). Stretla som tam jedného veľmi mimo človeka, pri ktorom som nevedela, či je tak mimo, chce ma nejakým spôsobom zbaliť alebo je to jeho normálny stav. Pri potravinách som ho stratila a šla som ešte na hodinu predriemať.

 
 
Current Location: Slovak Republic, Martin
Current Mood: nostalgicnostalgic
 
 
forlond
07 June 2011 @ 04:22 pm
OZcon skvelý, len škoda, že som zas musela zdrhnúť na druhý deň ráno. Napriek skorému vstávaniu som si zle pozrela bus a tak som ho nestihla. Nothing new. Ďalší išiel až o 12:40, veď je to dedina. Krstná to the rescue a nakoniec sme rodinnú oslavu stihli. Z jedného conu na druhý. Oba ma zničili rovnako, spievanie a pitie nahradil futbal a prehadzovaná s detvákmi a keď už aj dospeláci robili mlynské kolesá, nastal najvyšší čas oslavu ukončiť. Popri celom tom humbuku sa ešte viedla filozoficko-fyzikálna debata a o zasiahnutí blesku, či bolo prvé vajce, sliepka alebo dinosaurus a skúšanie sesterky z REM a N-REM spánkových fáz/neurofyziológie. A tak sme večer so segrou padli mŕtve. Ona si pozrela Doctora 603 a 604 a ja kvalifikačný "futbal" Andora - Slovensko, pri ktorom som zaspala na zemi a keby ma segra o jednej ráno nedrgne, tak na zemi prespím až do rána.

Všehovšudy dobrý víkend, jediné mínus je, že som bola natoľko mŕtva, že som nestihla Dempseyho o pol druhej v noci.
 
 
Current Location: Slovak Republic,
Current Mood: amusedamused
 
 
forlond
27 May 2011 @ 04:44 am
Let the procrastination continue!

Zas som si pozrela minuloročné semifinále Ligy Majstrov Inter - Barcelona a stále žasnem nad tým ako rozdielne zápasy to boli. V prvom Inter rozobral Barcu a v druhom zaparkoval autobus kamión lietadlo pre Cesarovu bránu a prežil viac ako hodinu bránenia sa proti Barce len s 10 hráčmi . Neskutočná obrana, neskutočná. Taliani vynašli catenaccio a je ironické, že Inter v tom zápase nemal ani jedného talianskeho hráča na ihrisku.


Fotka vystihuje zápas. Všetci strážili hobita Messiho a Xaviho a Barca nemala plán B.

(OHAI Cuchu, zbožňujem teba aj tvoju plešatosť.
A aj teba, Zanetti. Na to, že máš skoro 102 rokov máš stále perfektné vlasy.)


Vidím to na rewatch finále v ďalšej chvíľke prokrastinácie. A je škoda, že po tak perfektnej minuloročnej sezóne sa Diegovi Militovi (keby Sylvester Stallone a Arthur Darvill mali dieťa, vyzeralo by ako on) nedarí.
 
 
forlond
19 May 2011 @ 06:03 pm
Majstrovstvá v hokeji prišli a hneď aj pre slovenskú reprezentáciu skončili. Som ale rada, že som zažila atmosféru v Bratislave. Demitra skončil a celý štadión plakal. Hanlona odvolali a neplakal nikto.


Osobne by som na poste trénera slovenskej reprezentácie uvítala Slováka alebo Čecha. Nikoho zámorského, ak máme začať budovať novú omladenú kostru tímu z hráčov z Európy, potrebujeme niekoho s blízkou mentalitou, kto si dá námahu a bude sledovať možných budúcich šampiónov. Treba to urobiť ako Fíni. Vyskladať mladé mužstvo, ktoré sa zomkne (podobne ako na OH 94 v Lillehameri, MS 2000  Petrohrade) a doplniť ho pár osvedčenými a skúsenými hráčmi z NHL Lepšie sa však povie ako urobí a s prihliadnutím na výsledky mládežníckych turnajov do 17, 18, 20, 21 rokov, kde sme hrali väčšinou o záchranu nevidím naše pôsobenie v horných priečkach IIHF rebríka. Je načase prebudiť sa do reality, zlatá éra definitívne skončila. Spomienky to ale budú pekné.

Škola skončila. skúškové začalo a toto leto sa nekoná hádam žiadna väčšia športová udalosť. Čo budem pozerať? Ani olympiáda ani EURO ani WCH. Ostáva len tradičná Tour de France, z ktorej aj tak pozerám len posledné 2-3 etapy a večerné správy, aby som vedela ako je na tom Velits. Opäť to bude zachraňovať len atletika, ale tá je až 28. augusta.

No nič, aspoň sú tu cony, brigáda a dúfam, že aj plánovaný výlet do Viedne. A FFko. A Pohoda. A potom ma zavrú za vykradnutie banky.

Vcelku dobrá vyhliadka, nie?
 
 
Current Location: Czech Republic, Brno
Current Mood: hothot